Arabský plnokrvník
Ak je nejaké plemeno, ktoré je skutočne stelesnením ducha koňa, tak je to určite arab. To je ten kôň, ktorého kreslí každé pobláznené dievča - vyzerá ako z rozprávky.
Arab, so svojimi malými zahnutými ušami, jasnými očami, okázalo preliačeným (konkávnym) profilom a prepychovou hrivou a chvostom, je koňom snov. Arab je nepopierateľne krásny a je to najčistejšie a azda aj najstaršie plemeno spomedzi všetkých. Arabi ho volajúkoheilan, čiže ,,čistá krv skrz na skrz". Zostal neovplyvnený prímesou cudzej krvi a zachoval si svoje typické a ohromujúce charakteristické vlastnosti. Jeden z najvýraznejších rozdielov medzi arabmi a ostatnými plemenami je počet stavcov chrbtice: všetky ostatné konské plemená majú 18 párov rebier, 6 bedrových a 18 chvostových stavcov, arab má 17 párov rebier, 5 bedrových stavcov a16 chvostových stavcov. Má aj ďalšiu jedinečnú črtu známu pod názvom mitbah , je to uhol medzi hlavou a krkom. Jeho malá hlava, ktorá sa k papuli zužuje (papuľu má mať takú malú, aby sa zmestila do zaoblenej dlane), je nasadená vysoko na svalnatom krku. To vyúsťuje do zakrivenej šije a umožňuje hlave nesmiernu pohyblivosť a otočeniu takmer do všetkých smerov.
Pre plemeno je ďalej jedinečná tzv. džiba (jibbah), vyvýšenina štítovitého tvaru medzi veľkými, široko umiestnenými očami, siahajúca nahor k bodu medzi ušami a nadol do hornej tretiny čelovej kosti. Jeho elegantný krk sa pôvabne klenie k oblému kohútiku a silným šikmým pleciam, pričom jeho krátky chrbát s vysokým zadkom je výrazne konkávny. Má široký hlboký hrudník, ukrývajúci neobyčajne silné pľúca, vďaka ktorým má plemeno schopnosť veľmi dlho podávať dobrý výkon. Arab sa tak stáva ideálnym na vytrvalostnú jazdu. K tomu sa pridružujú čisté pevné nohy, vyzerajúce síce útlo a krehko, no hovorí sa, že obvod záprstia arabov je väčší ako u iných plemien, ako aj zdravé kvalitné kopytá takmer dokonalého tvaru. Naozaj, koľko araba chvália za jeho krásu, toľko si ho ctia aj za jeho rýchlosť a vytrvalosť, ako aj za atletickosť. Na jeho akciu je radosť pozerať sa - pohybuje sa voľne a ľahko, akoby na pružinách - a vyzerá, ako keby sa vznášal. Dlhá hodvábna hriva a chvost, ktorý nesie nezvyčajne vysoko, tiež prispievajú k okúzľujúcemu vzhľadu tohto koňa. Arab nie je veľký kôň, málokedy je vyšší ako 150 cm. Sivá farba, ktorá, ako u všetkých koní, vekom bledne, posilňuje jeho rozprávkovú krásu. Arabi však môžu mať akúkoľvek jednoliatu farbu okrem žltej. Srsť, ktorá má najmä u ryšiakov a svetlých hnedákov vysoký lesk, je jemná a hodvábna, takže pod ňou vidno žilky.Toto nádherné staré plemeno ovplyvnilo mnohé dnešné novodobejšie plemená koní a predpokladá sa, že jeho korene siahajú do obdobia 3000 rokov pred našim letopočtom.
Vraj keď Allah stvoril koňa povedal: ,,Pomenujem ťa Koňom, urobím ťa Arabom a dám ti ryšavú farbu mravca. Šťastie bude visieť s tvojej štice, ktorú máš medzi očami, budeš Pánom ostatných zvierat. Človek ťa bude nasledovať , kamkoľvek pôjdeš, budeš rovnako dobrý na stíhanie ako na útek, bohatý sa budú niesť na tvojom chrbte a šťastie bude prechádzať skrze teba."
Potom Allah označil koňa znakom slávy a šťastia-bielou hviezdou v strede čela. Keď prorok Mohamed vyhlásil, že Allah stvoril araba, veril, že tí, ktorý sa dobre starajú o koňa, budú na druhom svete odmenení. Táto skutočnosť umocnená presvedčením, že ,,žiadna diabolská duša sa neodváži vstúpiť do stanu, kde je kôň čistokrvného plemena" ,podnietila ďalší chov arabských koní. Postupom času beduínske kmene na Arabskej púšti horlivo chránili a udržiavali arabské plemeno, snažiac sa zachovať ho asil -čiže čistým- v podobe, v akej ho chcel mať Allah. Akékoľvek prikríženie cudzej krvi z hôr alebo miest obkolesujúcich púšť bolo prísne zakázané.
Dôsledná výberová plemenitba beduínov vytvarovala veľkolepého koňa, akého vidíme dnes a ktorý, v priebehu stáročí opatery a vernosti, zostáva vysoko oceňovaný. V dôsledku drsných podmienok v púšti pracoval arabský kôň popri svojom kočovnom pánovi, delil sa s ním o potravu i o vodu, niekedy dokonca aj o prístrešok. Vďaka tomu si vytvoril k ľuďom vytvoril blízky vzťah a nadobudol vysokú inteligenciu.
Vysoko cenený arab bol v prvom rade bojovým prostriedkom. Beduín na dobrom koni mohol prudko zaútočiť na nepriateľskú osadu a ukoristiť stáda tiav, kôz a oviec kmeňa a pridať ich k bohatstvu a následne k postaveniu vlastného kmeňa. Takéto nájazdy boli nesmierne riskantné a mohli byť úspešné iba s využitím jednak momentu prekvapenia, jednak rýchlosti útoku a úspešného úteku.
Arabská kobyla sa považovala za najvhodnejšiu na takéto nájazdy, pretože neerdžala na nepriateľské kone, čo by upozornilo kmeň na príchod útočníkov. Tieto nádherné bojové kobyly preukázali veľkú odvahu v boji, vyrážali rozhodne do útoku a vydržali nájazdy bojovníkov s kopijami, kde nebola milosť pre porazených. Rýchlosť a vytrvalosť, ktorými je arab slávny aj dnes, boli kľúčové, keďže nájazdy sa uskutočňovali často ďaleko od vlastného tábora. Arabská kobyla bola preto na nezaplatenie. Rody kobyla sa pomenúvali podľa kmeňov alebo šejkov, ktorý ich chovali. Takto vznikli aj názvy piatich základných rodov: Kohilan, Siglavy, Abayan, Hamadad a Handbach.
Hoci všetky v sebe spájajú krásu a atletickosť, ktorú stotožňujeme s arabom, nadšenci ich veľmi ľahko rozoznajú. Najbežnejšou farbou u všetkých hlavných rodov bola biela, ryšavá a hnedá alebo tmavohnedá. Čierna nebola veľmi obľúbená, keďže silno pohlcuje teplo a vraník v púšti by tak nebol najvýkonnejší. Starostliví chovatelia urobili všetko pre to, aby túto farbu vylúčili zo svojich uznávaných pokrvných línií. Dnes však už väčšina Arabov nežije v púšti a vrané kone sa stávajú čoraz obľúbenejšími.
Každý zo spomínaných rodov, keď sa choval čistokrvne, nadobudol badateľné charakteristické vlastnosti, podľa ktorých ho možno pohotovo rozoznať. Rod Kohilan bol známi svojím hlbokým hrudníkom, silou svalov a veľkosťou - priemerná výška týchto arabov bola 150cm. Hlavu mali badateľne krátku, s osobitne širokým čelom a neobyčajne širokými čeľusťami.
Kôň z rodu Siglavy bol osobitne ušľachtilí, mal takmer ženský pôvab a eleganciu. Mal menší obvod záprstia a výšku iba 145 cm, hlavu a krk dlhšiu ako Kohilan. Tento štíhli koník, ktorý možno trochu zaostával vo vytrvalosti oproti svojim väčším bratom, bol známi rýchlosťou. Podobne aj kone z rodu Abayan boli ušľachtilé; čistokrvne chované mali dlhší chrbát ako je typické pre araba.
Obr.1
Obr.2
Obr.3
coment
(lola, 13. 4. 2014 13:07)